Obľúbený a aktívny kňaz je nepriateľom každej totality. V Ružomberku zanechal hlbokú stopu jezuita Michal Petráš, ktorý aj v najťažších chvíľach vo väzení dokázal povzbudiť druhých. Nový dokumentárny film má svoju premiéru v ružomberskom kine Kultúra v utorok 5. decembra 2023.

Kto bol Michal Petráš?

Michal Petráš sa staral o jezuitský dom v Ružomberku a po druhej svetovej vojne sa dal do opráv rekreačnej chaty v Trlenskej doline. Práve v Ružomberku ho v roku 1950 zastihla barbarská noc, ktorá preňho znamenala internáciu a neskôr (neúspešný) pokus o prekročenie hraníc. Po prepustení z väzenia, v ktorom strávil desať rokov, práci žeriavnika i krátkej pastorácii v Piešťanoch sa do Ružomberka znova vrátil ako pracovník Povodia Váhu. Jeho život ukončila tragická dopravná nehoda 7. decembra 1973.

Viac sa o jeho životnom osude môžete dočítať na stránke jezuiti.sk alebo v novej monografii z pera prof. Ladislava Csontosa, SJ.

Inšpirovaný príbehom starého otca

Práca na tomto filme bola pre kameramana a strihača Jakuba Kršku (nášho kolegu z Long Story Short) osobná. Spolu s Michalom Petrášom bol odsúdený aj jeho starý otec Štefan, ktorý pomáhal s ukrývaním rehoľníkov na bývalom notárskom úrade v Likave. „Svojho starého otca Štefana Kršku som nikdy nepoznal. Zomrel niekoľko rokov pred mojím narodením. Vedel som, že bol politickým väzňom, no nevedel som, za čo sedel. V našej rodine bola táto téma tabu,“ spomína vnuk Jakub.

„Práve stretnutie s profesorom Ladislavom Csontosom, keď nám objasnil, ako starý otec pomáhal jezuitom – aj pátrovi Michalovi Petrášovi, vzbudilo môj záujem o tento príbeh. Starý otec obetoval svoj život, čo ma inšpirovalo pri tvorbe samotného dokumentárneho filmu i v duchovnom živote. Je to príbeh o obyčajných dennodenných skutkoch lásky a obety.“

Pavol Krška: Veľký rodinný hudobný happening

Rodinné prepojenie sa vo filme prejaví aj ďalším spôsobom. Synom Štefana Kršku je známy hudobný skladateľ Pavol Krška, nositeľ viacerých významných ocenení, vrátane Ceny Fra Angelica za osobný prínos ku kresťanským hodnotám v kultúre na Slovensku a Ceny primátora mesta Ružomberok za významnú reprezentáciu mesta v oblasti hudobného umenia.

Práve výber z jeho sakrálnej tvorby sprevádza divákov takmer polhodinovej snímky Michal Petráš: Horieť a zapaľovať, ktorej vznik podporilo Poľnohospodárske družstvo v Pobedime.

Ladislav Csontos naštartoval výskum o Petrášovi

Súčasťou ružomberského premietania je aj prezentácia novej knihy profesora Ladislava Csontosa, ktorý inicioval archívny a terénny výskum osobnosti pátra Michala Petráša. „On rozvinul modernú pastoráciu s osobitným vplyvom na mladých, čo bolo tŕňom v oku Štátnej bezpečnosti. Preto mu už v roku 1971 štátny súhlas odobrali a on sa musel zamestnať v civilnom zamestnaní, ktoré mu pomohla nájsť rodina Surových v Ružomberku na tamojšom závode Povodia Váhu, zároveň mu poskytli aj ubytovanie,“ približuje vysokoškolský profesor Ladislav Csontos.

„Štátna bezpečnosť zaviedla na Michala Petráša sledovací zväzok a kontrolovala mu korešpondenciu. Zväzok bol neskôr skartovaný a iba vo zväzku Vojtecha Surového je niekoľko odkazov, ktoré dávajú tušiť kvalitu a formát tejto osobnosti.“

Podľa provinciála slovenských jezuitov Jozefa Šofranka dokázal Petráš evanjelizovať aj vo väzení. „Hmatateľne uskutočňoval lásku, ktorá všetko znáša, všetko pretrpí a vo všetkom vytrvá. Tým dodával mnohým nádej, využijúc na to i svoj spev. Horel láskou k Bohu a blížnym vo väzení, v civilných zamestnaniach a tou láskou zapaľoval iných.“

Nová kniha prináša aj citáty z listov Zuzany Rapkayovej, ktorá si vymieňala korešpondenciu s pátrom Michalom Petrášom. „Oslovil ma celou svojou bytosťou. Považujem za Božie riadenie, že sme sa tam (v Piešťanoch) stretli a pokračovalo to skutočným duchovným vedením. Vedela som, že to je osobnosť. A bolo ich mnoho, o ktorých sa u nás nevie. A je to škoda, pretože celý život za vieru horeli a nemalo by sa to zamlčať. Som rada, že aspoň trochou môžem k tomu prispieť jeho listami, ktoré mi napísal.“